reklama

Ako som sa stretla s Rytmusom a čo som sa od neho naučila

Rytmus na akademickej pôde? Je to naozaj drsňák, ktorý pomenuje veci priamo, alebo sa za touto maskou skrýva citlivá osobnosť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)

Patrika „Rytmusa“ Vrbovského, na Slovensku známeho ako rebela, ktorý si nedáva servítku pred ústa, mali možnosť stretnúť študenti žurnalistiky Karlovej Univerzity v Prahe. V stredu dňa 15.3.2017 sa ako hosť zúčastnil seminára Tvůrčí dílny – rozhlasové. Správa o jeho návšteve sa rozniesla medzi študentmi univerzity, a tak sa v jednej z posluchární stretlo niekoľko zvedavcov, ktorí sa chceli presvedčiť, aký Rytmus naozaj je. O tom, ako som stretla Patrika, čím ma inšpiroval a aký je (podľa mňa) mimo žiarov reflektorov, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch :)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myslela som si, že Rytmus bude taký, ako sa všade prezentuje. Ťažký frajer. Niektorí sa zamýšľali, či bude meškať alebo príde načas. Ja som tajne dúfala, že príde načas. A tak sa aj stalo. Bol presný ako hodinky. Len čo odbila tretia hodina, do dverí vstúpil vysoký, na prvý pohľad sympatický, no celkom drsný muž. Na očiach mal slnečné okuliare, no len čo vošiel dnu, dal si ich dole a milo nás pozdravil. Ako kráča po triede, hovorí, že si tykáme.

A potom to začalo. Môj názor na človeka, o ktorom som počula z médií, sa formuje na základe osobnej skúsenosti, ktorú s ním mám. Patrik je osobnosť sama o sebe – je vtipný, ctižiadostivý, emotívny a úprimný. Dovolím si povedať, že je inteligentný. Áno je. No možno reakcie, ústny prejav a vystupovanie človeka závisia aj od toho, komu sú adresované a ako sa ‚zvedaví‘ ľudia správajú k nemu. Myslím, že mu s nami bolo dobre, že sa cítil komfortne, a preto sa nám tak otvoril. Rozhovor s ním viedol vyučujúci, ktorému sa Rytmusa podarilo prezentovať inak. Tak, ako sa podľa mňa nepodarilo nikomu pred ním. Mám pocit, že niekedy bol sám raper prekvapený netypickými a neklišéovitými otázkami, ktoré ho nútili zamyslieť sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najviac ma inšpirovala Patrikova pokora. Keďže som si nerobila poznámky, nepamätám sa, ako presne to povedal, no keď sa ho pán doktor opýtal, prečo je taký úspešný a ako to, že má stále triezvu myseľ, povedal niečo v zmysle, „lebo som stále dole.“ Myšlienku rozvinul slovami, že keď je človek dole, nemá kam padnúť. Bolo to niečo, čo ma prinútilo sa na chvíľu zamyslieť.

Myslela som si, že Rytmus sa do osoby drsňáka štylizuje, a že je to rola, ktorá, samozrejme, patrí k jeho povolaniu. Podľa mňa som sa nemýlila. Ale teraz viem, že za touto maskou, hoci je Rytmus autentický, bezprostredný a charizmatický muž, ktorý ma bavil v dobrom slova zmysle, sa skrýva stále ten sídliskový chlapec na bicykli. To dieťa, ten chlapec, ktorý bol pánom aj s bicyklom. A toto je on. Človek, ktorý si zobral príklad z lepších, nechal prácu, ktorá ho nebavila a bojoval za to, aby sa mal v živote dobre. Myslím, že sa mu to podarilo. Mám pocit, že Patrik je voči sebe veľmi kritický, a že keď si niečo zaumieni, ide si za tým, pokiaľ to nedosiahne. Možno preto je príkladom a motiváciou mnohých mladých ľudí, ktorí ho nasledujú. Dozvedela som sa, že takisto ako každý spevák, aj Patrik má medzi svojimi piesňami tie, ktoré mu už idú na nervy, a nerád ich spieva, preto jeho koncerty vyzerajú vždy inak a autenticky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z Patrikových úst som počula vetu, ktorú nám, mladým, opakuje každý. Ak chceš byť dobrý, musíš makať viac ako konkurenti, musíš robiť vtedy, keď oni oddychujú. A ono je to naozaj tak. Možno, že sme my mladí ešte neuvedomelí a myslíme si, že máme čas. Neviem. Každopádne, budem sa aspoň pokúšať robiť veci inak. Páči sa mi aj Patrikov odkaz pre začínajúcich umelcov. Hovorí im, nech si idú sa svojím snom, nech myslia pozitívne, a potom si to dobré privolajú. Tiež spomenul, že po tom všetkom, ako sa menil jeho štýl, forma prezentácie tvorby, mu málokedy niečo v hudbe prekáža a dokáže akceptovať hocičo, pretože chápe, že ľudia sa hľadajú tak, ako to robil on. Mám pocit, že on dosiahol to, čo v živote chcel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikdy predtým som sa na Rytmusa nepozrela z tohto uhla pohľadu. Ale on nás naozaj má čím inšpirovať. Má v sebe motor, ktorý ho neustále nakopáva, aby sa posúval vpred a rozvíjal talent, ktorý dostal od Boha. A toto je ono. On nezahodil to, v čom vyniká, v čom je dobrý a čo ho baví. Vyšľachtil to a vyťažil z toho čo najviac. Nemalo by to tak v živote byť?

Vďaka stretnutiu s ním som si naozaj uvedomila, že život máme taký, aký ho chceme mať. Hoci Patrik hovorí, že všetko je tak, ako má byť, a preto nič neľutuje, hovorí aj, že každý z nás si vytvára svoju realitu sám. Vraj sme iba odrazom toho, ako chceme vidieť svoj život. Tu som si uvedomila to, že všetko je to naozaj o tom, čo máme v hlave. S týmto zápasím už dlho a neviem sa zbaviť myšlienok, ktoré ma obmedzujú v pozitívnejšom videní sveta. Mám toľko vecí, za čo by som mohla ďakovať, byť šťastná a prečo sa tešiť zo života, no niekedy prídu dni, kedy nerobím nič iné, myslím len na kraviny, ktoré ma trápia. Bolo fajn počuť niečo také od človeka, ktorý nemal ľahké detstvo, ktorý tiež čelil prekážkam a rozhodnutiam, ktoré možno boli ťažké, no on ten motor nenechal v sebe zahasiť. Asi by som mala urobiť to isté. Naplno sa rozbehnúť a žiť svoje sny.

Teraz vám poviem tajomstvo. Patrik má rád Titanic. Ten morálny film, ktorý hovorí, že v živote sú dôležitejšie iné veci ako peniaze. Keď sa zamyslíme nad jeho tvorbou, on tým naozaj žije. Možno už nejazdí na bicykli, ale na peknom fáre, no podľa mňa sa v jeho vnútri nič nezmenilo. Možno za to, že zostal sám sebou.

Keď sa pán doktor spýtal Rytmusa, či zvykne plakať, Patrik povedal, že plakať tak, že „éééé“ nie, ale že jasné, ako každý človek, má niekedy emóciu, ktorá mu dá slzy do očí.

Nedá mi nepovedať, že Patrik za celú tú hodinu a pol, čo som ho počúvala, nevyslovil ani jednu nadávku. Pozitívne ma to prekvapilo. Hoci je to človek, ktorý pomenuje vecí takými, aké sú, pri našom stretnutí som mala pocit, že toto je on.

Nikdy by som si nepomyslela, že môžem mať tak pozitívne dojmy z človeka, ktorého média vykresľujú ako hlupáka, ktorý sa nevie prezentovať a ktorý je vulgárny. Možno by sme sa naozaj mali k sebe správať tak, ako hovorí porekadlo, „ako ty ku mne, tak ja k tebe.“ A možno len stačí nesúdiť knihu podľa obalu.

Na záver len poznamenám, že rap nie je muzika, ktorá by patrila medzi moje obľúbené. Po tomto stretnutí sa ale chystám vypočuť si Rytmusov nový album - Krstný Otec, ktorý je podľa mňa tým prelomovým bodom, kedy vidíme, ako sa z chlapca, svojského rebela, stal muž, ktorý vie, čo chce.

Karina Ďurišová

Karina Ďurišová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neposedná cestovateľka, príležitostná čudáčka, ktorá má rada kávu, spánok, úprimných ľudí, bordovú farbu a svojských hipsterov. Nosí okuliare a veľa sníva. Od 2019 spolu s manželom s prestávkami nomádi po Ázii. | webpage: http://whywetravel.sk | IG: http://instagram.com/karinandmartin Zoznam autorových rubrík:  okolo svetapríhody z prahyzo životakáva a kaviarne

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu