Ako ma zastavili muži zákona

Autor: Karina Ďurišová | 5.4.2017 o 20:01 | Karma článku: 7,70 | Prečítané:  2610x

Som chodec. Celkom paradoxné. Ešte nikdy som nevidela, aby policajti zastavili chodca. Asi som im bola sympatická. Alebo?

Aby som sa v stredu dostala na prednášku, musím prejsť celou Prahou, t.j. z jedného konca mesta na druhý. Reálne to je pre mňa ako pre decko, ktoré je odchované intrákovým životom - v preklade rozumej cesta do školy trvá max 10-15 minút - celkom únavná časť dňa. Je to akoby som hodinu cestovala z mojej dediny do Banskej Bystrice. Nemilá predstava, hoci mám cestovanie rada. Ale späť k veci.

V praxi teda opúšťam kolej o hodinu skôr, sadám do metra alebo tramvaji a v neposlednom rade sa snažím "chytiť" dobrý autobus do mojej cieľovej destinácie. Väčšinou som úspešná a prichádzam načas.

Keď som dnes prestupovala na zastávke menom PV, bežala som rýchlo ku zebre, aby som stihla zelenú. O chvíľu počujem ako stroj vydáva zvuk typický pre zeleného panáčika a tak si smelo vykračujem vpred. V polke cesty zisťujem, že panáčik je červený a že som v strede cesty sama. Na chvíľu ma prešiel mráz po chrbte, no hovorím si, že autá stoja, zvuk mi naznačuje, aby som v prechode pokračovala a tak si idem. Našťastie som túto cestu prežila a kráčam si do kopca, dúfajúc, že ten autobus ešte stihnem. Nie, nestihla som ho.

Slečna, poďte sem na chvíľu. Otáčam sa, kde tu na kraji cesty stojí policajné auto a dvaja mladí fešáci sediaci v ňom opierajú zrak na mňa. Usmievam sa a pánov pekne pozdravím. Pýtajú sa, či viem, čo som urobila. V tú chvíľu mi prebehla hlavou otázka, či policajti môžu sankcionovať chodca. Odpovedám, áno, prechádzala som cez prechod, pretože zvukový signál mi hovoril, aby som šla. Pýtajú sa, akej farby bol panáčik. Červený, nevinne sa usmejem. Hovoria, že to bolo nebezpečné. Odpovedám, že viem a obhajujem sa slovami, že na tomto prechode sa mi to nestalo po prvýkrát. Jeden z nich mi pohrozí, že nabudúce mám vykročiť len v prípade, ak bude panáčik zelený. Vždy to tak robím, hovorím, ale stroj na tomto prechode máte asi pokazený. Tak sa iba usmiali - určite vedeli, že na tomto mieste stroj vypovedal svojej funkcii, a tak mi popriali pekný deň.

Chcela som sa ich opýtať, či by ma zviezli tam, kam potrebujem, ale nenabrala som odvahu. Dúfam, že do budúcna tento stroj kompetentní opravia, aby sa iným prechádzajúcim nestalo, že ich páni policajti budú skúšať znalosti farieb. Ak sa tak nestane a stroj bude pokazený, možno opäť niekomu spríjemnia deň tak, ako to urobili mne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fašisti oklamali konzervatívcov, o potraty im nejde

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

EKONOMIKA

Rakúska pošta potrebuje ľudí, hľadá ich aj na Slovensku

Priemerný plat zamestnanca Slovenskej pošty je 727 eur.


Už ste čítali?